News
process...

Se los mak suku bandeira RDTL? Istória lolos mak ne’ebé?

 

PREZERVASAUN MEMÓRIA PASADU 

PROKLAMASAUN INDEPENDÉNSIA REPÚBLIKA DEMOKRÁTIKA TIMOR–LESTE "28 NOVEMBRU 1975"

Iha 25 Outubru 1975, FRETILIN hato’o karta konvite ba Governadór Portugéz, Mario Lemos Pires, iha Ataúro, hodi bele haruka ninia delegasaun ida mai Díli hodi monitoriza situasan polítika,  maibe laiha resposta hosi Governador Portugez. 

Situasaun ne’e, halo FRETILIN hametin liutan nia pozisaun polítika, liliu bainhira FRETILIN hatene katak iha sorumutu entre Ministru Negosiu Estranjeiru indonézia no Ministru Negosiu Estranjeiru Portugéz husi loron 1-2 Novembu 1975 iha Roma. Iha sorumutuk ne’e Ministru Negosiu Estranjeiru rai rua ne’e halo komunikadu Imprensa ida hodi hateten kona-ba normalizasaun no harmonizasaun situasaun hanesan rekejitu husi prosesu deskolonizasaun ba Timor-Leste. Molok Sorumutuk Roma, iha kedas 16 Outubru 1975, militar Indonézia ho nia partisan sira tama Maliana no Balibo. Prezensa militar Indonesia nian iha Balibo hahu ho asasinatu ba jornalista na’in 5 hosi imprensa Australia nian iha loron 16 Outubru 1975. Situasaun ne’e obriga FRETILIN – FALINTIL nia liña oin sira evakua dadaun mai Atabae no Bobonaro.

Iha fulan Novembru FRETILIN haruka nia delegasaun ida ba Áfrika hodi buka apoiu internasionál ba Deklarasaun Independénsia Unilateral. Delegasaun ne’e kompostu hosi membru importante Comite Central Fretilin (CCF) nian, mak Mari Alkatiri no César Mau Laka. Mari Alkitiri no Cesar Mau Laka fila hikas mai Dili iha fulan Novembru nia rohan, hodi relata katak iha nasaun 25 mak sei apoiu Timor-Leste nia independénsia bainhira Timor-Leste hakarak deklara duni nia indpendénsia. Nasaun sira ne’e mak hanesan Repúblika Popular China, Uniaun Sovietika, Zambia, Mosambike, Tanzania, Guinea-Bissau, Angola, Cabo Verde, São Tome no Principe, Korea Norte, Vietname Norte no Vietname Sul, Kambodia, Romenia, Olanda, Alemaña Leste, Suesia, ,Aljeria, Kuba, Norwega, no Brazil. Rona tiha relatóriu servisu externa husi delegasaun Fretilin nian, CCF hasai desizaun hodi desidi 1 Dezembru 1975 nu’udar loron atu halo Deklarasaun Unilateral Independénsia Timor-Leste nian.

Iha 25 Novembru 1975,  Komandante Mariña João Baptista Rangel, simu  telefone husi Komandante Fernando Carmo husi Kuartel Jeral hodi husu Mariña sira prepara hodi hasa’e Bandeira Nasional iha 28 Novembru 1975. Rona tiha orden Husi Kuartel Jeral, João Baptista Rangel, nu’udar komandante Mariña prepara ekipa rua husi Mariña, ekipa  isar bandeira no Ekipa ida seluk hodi halo Desfile Militár.

Iha loron 26 fulan Novemrbu 1975, liu tiha semana rua bombardeamentu husi tasi no husi aviaun sira Indonézia nian, Atabae monu ba Indonézia. CCF halo konkluzaun ida katak invazaun boot iha ona oin. Vise Prezidente FRETILIN, Nicolao dos Reis Lobato, apela ba Membru CCF sira atu Deklara lalais ona independénsia Timor-Leste nian, hodi labele hein to’o 1 Dezembru 1975.

Iha 28 Novembru 1975, Prezidente FRETILIN, Francisco Xavier do Amaral, to’o iha Palasiu Governadór Portugéz ho kareta Mercedes-Benz metan, kareta official Governadór Portugéz ni’an, ne’ebé mak husik hela.  Iha tuku 17:55, Bandeira Portugéz ne’ebé harii hela iha Palasiu Governadór Portugéz nian, hanesan simbolu kolonializmu Portugéz iha Timor-Leste, hatuun ona. Iha loron ne’e duni hasa’e fali Bandeira RDTL. Antes hasa’e Bandeira RDTL Prezidente FRETILIN Francisco Xavier do Amaral lidera “Minutu ida Hakmatek’’ hodi fo omenajen ba eroi sira. Nune’e mós Tiru Morteiru dala 20 hanesan simbolu onra ba asswain sira.

Sekuénsia Seremónia Proklamasaun Independénsia RDTL – 28 Novembru 1975 

Ordem Seremónia nian

Observasaun

1. Prezidenti FRETILIN, Francisco Xavier do Amaral to’o iha Palacio Governadór Portugéz

Prezidenti FRETILIN to’o iha Palacio Governadór Portugéz iha tuku 17.30 oras Timor-Leste nian ho kareta Mercedez Bens, Governadór Portugéz nian.

Komandante FALINTIL, Rogerio Tiago Lobato mak simu Prezidenti FRETILIN iha Resinto Palacio Governadór nian. Iha fatin ne’e iha ona Membru CCF sira no mós populasaun sira hosi Dili no Munisípiu balun ne’ebé kuaze rihun rua resin.

Iha mós fatin ne’e iha ona desfile militar hosi Komponente Mariña Timor-Leste nian. 

2. Um Minuto de Silencio 

Prezidenti FRETILIN lidera Um Minuto de Silencio hodi fo onra ba eroi sira. 

3. Parada Militar 

Komandante Forsa ba Parada Militar Proklamasaun Independénsia RDTL mak Jaime Camacho Amaral, Primeiru Komandante Instrutor iha Sentru Instrusaun Militar, Taibessi. 

4. Proklamasaun Independénsia RDTL 

Prezidenti FRETILIN & Prezidenti RDTL, Francisco Xavier do Amaral mak sani testu no proklama Proklamasaun Independénsia RDTL nian. 

5. Isar Bandeira RDTL 

Bandeira RDTL Saudozu Natalino Leitão “Somoco’’ mak dezeña 

Bandeira RDTL ne’ebé mak hasa’e iha Loron Proklamasaun Independénsia RDTL nian Señora Fatmah Binti Umar Mari Alkatiri mak suku. 

Komandante Forsa ba Parada Militar, Saudoso Jaime Camacho Amaral, iha Seremónia Proklamasaun Independénsia RDTL mak hatun Bandeira Portugéz husi Palacio do Governadór Portugéz nian iha 28 Novembru 1975.

Inspeitor ba Isar Bandeira RDTL nian mak komandante mariña, João Baptista do Carmo Rangel (Fal) Membru mariña ne’ebé mak hala’o Seremónia Isar Bandeira mak: 

José Ferreira (Fal)

Domingos da Silva (Fal)

Martinho Ribeiro Pereira

6. Hino Nacional Pátria, Pátria 

Hino Nasional “Pátria-Pátria” hananu ba dala-uluk iha Seremónia Proklamasaun Independénsia RDTL nian iha 28 Novembru 1975.

Hino Nacional nia letra hakerek husi Francisco Borja da Costa no kompozitor ba múzika husi Afonso Maria do Santíssimo Redentor Araújo no Abilio Araújo.

7. Diskursu Proklamasaun Independénsia RDTL

Vice Prezidenti FRETILIN, Nicolau dos Reis Lobato, mak halo diskursu Proklamasaun Independénsia RDTL nian. 

Fontes: Booklet Centro Nacional Chega - CNC

Share to Google Plus share to whatsapp

About Lospalos News

Lospalos News hanesan media ida ne'ebe eziste hosi ema Lospalos atu transmite informasaun sosial ba publiku no laiha interese ba kualker aspeitu ne'ebe iha relasaun ho osan. informasaun ne'ebe Lospalos News publika mai hosi fontes barak, ho intensaun atu publika tutan ba ema hotu ne'ebe presiza.

1 komentar :

  1. Musica hino patría hakerek husi afonsu Redentor, laos Francisco borjes ho abilio araújo mak Compositor laos, tamba momento hasoru rasik oan husi Francisco borjes, dehan Musica ne obra halo husi afonsu Redentor Araújo. Obrigado

    ReplyDelete

Komentariu lao ho Etika